Slovensko sa očami Slovákov a cez objektívy kamier predstaví miliónom návštevníkov svetovej výstavy Expo 2010 reprezentačným multimediálnym projektom s názvom NEZNÁME SRDCE EURÓPY. Je to multimediálna skladačka filmov o národe, ktorý si na križovatke kultúr zachoval svoju identitu a národné tradície, ktoré sa mu postupne podarilo implementovať aj do architektonického a životného štýlu rozvíjajúceho sa moderného Slovenska. [viac]

24.11.2009 /SITA/ Everest - najvyšší bod planéty, magický končiar priťahujúci horolezcov, aby si s ním zmerali sily. Prvým Slovákom, ktorý stál na vrchole tejto hory bol aj Juzek Psotka, v druhej výprave sveta, ktorá sa dostala na Everest bez kyslíka, mimo klasickej cesty prvovýstupcov. Juzek bol v tej chvíli najstarším občanom Zeme, ktorý kedy stál na Evereste. Medzi živých sa však nevrátil. Odvtedy stálo na najvyššom mieste sveta šesť Slovákov. Traja z nich snívajú svoj večný horolezecký sen na úpätí osemtisícových velikánov. [viac]

 "Keď oceľové vtáky začnú lietať po oblohe, keď kone začnú jazdiť na kolesách, príde čas a buddhismus sa začne šíriť do západných krajín." predpovedal v ôsmom storočí tibetský svätec a mág Padmasambava. Po mnohých storočiach nedobytnú a izolovanú krajinu mníchov žijúcich v nespočetných kláštoroch, Ladakh, sprístupnili práve autá a lietadlá. V bývalom kráľovstve, ležiacom na západnom okraji tibetskej náhornej plošiny stráženej vysokými hrebeňmi Himalájí a Karakoramu, bolo odhalené unikátne kultúrne a náboženské dedičstvo sveta. [viac]

Svetovým unikátom je, že z dvanástich sprístupnených jaskýň Slovenska je až šesť zapísaných do svetového dedičstva UNESCO. Takýto počet nikde inde na svete neevidujú. Druhé nasleduje Rakúsko s dvoma sprístupnenými jaskyňami v zozname UNESCO, za ním je USA. Môžeme byť naozaj hrdí na prírodné bohatstvo pod zemou, na ktorej sme sa narodili... [viac]

Môj otec Jaro má vzadu na krku dve jazvy. Keď som sa ho ako malý chlapec raz opýtal, čo sa mu stalo, rozpovedal mi krátky príbeh:
"V roku 1953 som bol vyslaný na východné Slovensko do Sniny na pomoc pri výstavbe fabriky Vihorlat. Okrem zabezpečovania strojov a zariadení pre vybavenie prevádzok fabriky bolo treba zabezpečovať i stavebný materiál, najmä drevo. Vybrali sme sa preto do priľahlých lesov v oblasti obce RUNINA, ktoré hraničili so ZSSR. Okrem mňa a lesníka boli s nami aj príslušníci pohraničnej stráže.

Niesol som palicu, s ktorou som si odhŕňal nízke konáre pri predieraní sa cez porasty. V jednej chvíli som pocítil náraz, palicu mi vyrazilo z ruky a na šiji som zacítil bolesť....  [viac]

Bhután je jediná krajina na svete, kde nie je povolený predaj a fajčenie cigariet. Kráľ zakázal používať i u nás všadeprítomné igelitové tašky, keďže znečisťujú okolie. Na uliciach nie je takmer žiadna reklama. To pre svoju falošnosť, ktorá pôsobí na ľudskú myseľ ako jed, čím sa nezhoduje so zásadami Budhovho učenia. Rafinované spájanie reklamného posolstva so psychologickými potrebami ľudí sa stáva príčinou ich utrpenia.

 BHUTÁN - HĽADANIE ŠŤASTIA [viac]

Jeho meno vzbudzovalo rešpekt. Ľudský aj profesionálny. Doma, ale aj v zahraničí. Jozef Psotka, prezývaný Juzek, alebo robotník hôr. Jedna z najvýraznejších osobností slovenského horolezectva. Vo svojej dobe najstarší človek, ktorý stál na vrchole Mount Everestu a navyše prvovýstupom a bez kyslíka. Jeho životný príbeh Vás prevedie najväčšími expedíciami, ktoré boli míľnikmi slovenského himalájskeho dobrodružstva.

[viac]

Horám dávajú život ľudia. Ich príbehy sa zapisujú do každej doliny, sedla, či kopca. Treba sa naučiť čítať z tejto živej knihy hôr, vedieť spájať súvislosti, pamätať si odkazy.... Rudo Žuffa z HZS Roháče ma zavolal na spomienkový prechod z Chocholowskej doliny cez Lúčnu na Zverovku. Je sobota 16.2. Na hrebeni je víchrica a teplota klesla na -22 stupňov. Akcie sa zúčastňujú polskí aj slovenskí záchranári v tradičnom oblečení /goraltex/, aké nosili horali v príbehu z konca 2. svetovej vojny, ktorý mi porozprával večer na horskej službe Rudo:

[viac]

...na Zbojnícku chatu som prišiel opäť nosiť koncom júna 1979. Mal som 19 rokov a bola to moja druhá nosičská sezóna. Nálada v celých Vysokých Tatrách bola však veľmi pochmúrna. V závere Mlynickej doliny havaroval záchranný vrtuľník, ktorý išiel na pomoc nemeckej turistke. Bilancia: piati členovia horskej služby mŕtvi. Nešťastie bolo témou každého rozhovoru. Ľudia z hôr prežívali naozaj trúchlivé obdobie.. [viac]

Malo ísť o silný, neopakovateľný štvormesačný zážitok. Už len pri pomyslení na stodňovú bielu samotu  nám smrtelníkom behal mráz po chrbte. Neviem si ten pocit odlúčenia ani len predstaviť, hoci som s Petrom prešiel kus Antarktídy i Arktídy. Viem, že v tom úsmeve priateľa, v tej jeho pomoci, je ukryté veľké množstvo energie, ktoré ma posúvalo stále ďalej a ďalej. Čo poháňalo teraz Petra dopredu? Možno to bol sen, ktorý nosil v hlave mnoho rokov, ktorý si predstavoval, na ktorý sa pripravoval, ktorý niekoľko krát skúšal. Viem, že  mal z tejto expedície veľký rešpekt a trochu i strach.  Vedel, že tam na juhu planéty sa môže stať hocičo. Je to svet mrazu, trhlín a víchra. Pre mňa je tou najväčšou odvahou človeka podujať sa urobiť prvý krok do neznáma, do sveta, kde nestála ľudská noha. A Peter ho urobil. Ten krok, ktorý posúva v konečnom dôsledku aj ľudstvo ďalej. Je česť mať takého priateľa. /Palo Barabáš/ [viac]